"Frankenstein alebo moderný Prometeus" od Mary Shelleyovej je literárna klasika, ktorá fascinuje čitateľov už viac ako dve storočia. 

Vplyv románu však presahuje rámec beletrie a prechádza do oblasti vedy. Frankensteinove vedecké experimenty s cieľom vytvoriť stvorenie podobné človeku natrvalo ovplyvnili svet vedy a podnietili mnohých k tomu, aby posúvali hranice možností v snahe o poznanie a rozvoj. 

Tento článok sa snaží odpovedať na otázku "Ako Frankenstein ovplyvnil vedu?" a venuje sa všetkým témam od inšpiratívnych lekárskych objavov až po etické diskusie o hraniciach vedeckého bádania.

Aké vedecké poznatky boli použité vo Frankensteinovi?

O vede, ktorú Victor Frankenstein využil na stvorenie svojho monštra, sa v knihe Frankenstein alebo moderný Prometeus podrobne nehovorí, pretože Mary Shelleyová sa viac venovala morálnym a filozofickým dôsledkom príbehu. Na oživenie svojho netvora však Frankenstein použil kombináciu chémie, anatómie a elektriny. 

Victor Frankenstein spomína na svoje prvé pokusy s elektrinou a galvanizmom, teda s použitím elektrického prúdu na vyvolanie svalových pohybov v mŕtvom tkanive. Opisuje aj dôkladné štúdium chémie a anatómie, z čoho môžeme usudzovať, že využil zhromažďovanie a kombinovanie rôznych častí tela na vytvorenie svojho monštra.

Ako veda ovplyvnila Frankensteina? 

Hlavná otázka, na ktorú sa snažíme odpovedať, znie: "Ako Frankenstein ovplyvnil vedu?" Musíme sa však vrátiť späť v čase, aby sme pochopili, čo podnietilo Mary Shelleyovú napísať Frankensteina. 

Vedecké objavy a experimenty v jej období, keď sa ešte len začínali objavovať možnosti elektriny, chémie a anatómie, mali na Mary Shelleyovú jasný vplyv. Práve tieto experimenty mohli inšpirovať Mary Shelleyovú pri písaní Frankensteina.

Galvanizmus 

Giovanni Aldini bol taliansky vedec a synovec Luigiho Galvaniho, ktorý sa intenzívne venoval skúmaniu účinkov elektriny na ľudský organizmus. Zaujímal sa najmä o využitie galvanizmu na oživenie údajne mŕtvych alebo neživých tvorov a usporiadal sériu verejných demonštrácií, pri ktorých stimuloval svaly zvierat a ľudských tiel pomocou elektrického prúdu. 

Jednou z jeho najznámejších demonštrácií bola verejná elektrická poprava nedávno popraveného zločinca Georgea Forstera, počas ktorej Aldini dával elektrické šoky do rôznych častí Forsterovho tela a sledoval následné svalové kontrakcie. Hoci jeho oživovacie pokusy zlyhali, možno inšpiroval jeden z najikonickejších scenárov vedeckej fantastiky, keďže výsledky Aldiniho pokusov na Forsterovi boli hojne publikované. Detaily experimentu sú veľmi podobné vizuálom prezentovaným vo Frankensteinovi v rozhodujúcom momente, keď tvor ožije.

Cez GIPHY

Operácie

Predpokladá sa, že na tvorbu Frankensteina mali vplyv vlastné skúsenosti Mary Shelleyovej s chirurgickými a lekárskymi experimentmi. Shelleyovej matka zomrela krátko po jej narodení a následne videla, ako jej nevlastná sestra podstúpila náročnú a nakoniec smrteľnú operáciu na odstránenie nádoru. Tieto stretnutia mohli ovplyvniť jej vášeň pre vedu o živote a smrti, ako aj jej zvedavosť o etické a morálne dôsledky vedeckých experimentov. Okrem toho v období, keď Shelleyová písala Frankensteina, sa dosiahol významný pokrok v oblasti chirurgie vrátane používania anestézie a vynájdenia inovatívnych chirurgických metód. 

Lietajúci chlapec

Stephen Gray bol významný anglický vedec, ktorý v 18. storočí robil pokusy na pochopenie vlastností elektrických nábojov. Experiment "lietajúci chlapec" bol trochu znepokojujúcim príkladom účinkov statickej elektriny. Chlapec bol umiestnený na plošine, ktorá bola zdvihnutá k stropu. Po nabití statickou elektrinou dokázal chlapec rukami priťahovať kúsky papiera. Z jeho nosa vychádzali iskry. Obrázok osoby rozvalenej na plošine zdvihnutej do vzduchu, s lietajúcimi iskrami a vedcom horlivo mávajúcim rukami v popredí sa nelíši od filmového stvárnenia Viktora Frankensteina vytvárajúceho svoje monštrum.

Ako Frankenstein ovplyvnil vedu?

Frankenstein mal obrovský vplyv na vedu a podnietil vedcov, výskumníkov a dokonca aj etikov, aby sa zamysleli nad etickými, sociálnymi a morálnymi dôsledkami vedeckého pokroku. Toto sú najdôležitejšie aspekty toho, ako Frankenstein ovplyvnil vedu:

Pokroky v oblasti zdravotníckych technológií

Frankenstein mal obrovský vplyv na zdokonaľovanie lekárskych technológií, najmä v oblasti protetiky, transplantácie orgánov a výskumu umelej inteligencie. Román Mary Shelleyovej skúmal možnosť vytvorenia umelého života prostredníctvom vedeckých experimentov a podnietil ďalší výskum možností konštrukcie strojov a zariadení podobných človeku. 

Román predstavil koncept využitia vedy na nahradenie alebo zväčšenie častí ľudského tela, keďže stvorenie Victora Frankensteina sa skladá z mnohých telesných častí. To viedlo k značnému pokroku v oblasti protetiky, ako aj k vývoju zložitých protéz končatín, ktoré dokážu kopírovať pohyb a fungovanie prirodzených končatín. 

Úvahy o transplantácii orgánov v románe tiež podporili pokrok v tejto oblasti, pričom vedci a odborníci v oblasti medicíny sa snažia vytvoriť nové postupy a technológie na nahradenie poškodených alebo chorých orgánov zdravými. 

Nakoniec, zobrazenie netvora ako vnímajúcej bytosti s emóciami a intelektom v románe podnietilo pokračovanie štúdia vývoja umelej inteligencie a vývoja inteligentných strojov schopných napodobniť ľudské poznanie a správanie. 

Lekárska etika a bioetika

Jednou z ústredných tém románu sú etické a morálne dôsledky vedeckého výskumu, najmä ak ide o vytvorenie života alebo narušenie prirodzeného poriadku vecí. Román vyvoláva vážne obavy o zodpovednosť vedcov a dôsledky ich činov, ako aj o riziká bezuzdných vedeckých ambícií.

Témy zodpovednosti a opatrnosti v románe ovplyvnili stanovenie etických usmernení pre vedecký výskum a experimenty, najmä v oblasti genetického inžinierstva a biotechnológie. Okrem toho zobrazenie fyzických a emocionálnych účinkov vedeckých testov a lekárskych zásahov prispelo k vytvoreniu etických zásad pre lekársku liečbu a výskum, ako je informovaný súhlas a autonómia pacienta. 

Varovné rozprávanie o nástrahách hry na boha ovplyvnilo aj diskusie o etike klonovania a umelej inteligencii.

Obavy v oblasti vedy podobnej Frankenovi

Obavy týkajúce sa vedy podobnej Frankenovi zahŕňajú vývoj a využívanie živých bytostí, obavy o bezpečnosť pri vytváraní nových foriem života alebo modifikácii existujúcich foriem života a v dôsledku toho aj obavy z vplyvu týchto organizmov na životné prostredie. 

Veda podobná Frankenovi napokon vyvoláva množstvo otázok, ktoré si vyžadujú kritickú analýzu a etické úvahy. Vedci musia otvorene a čestne diskutovať o možných rizikách a výhodách nových technológií, ako aj navrhnúť primerané kontrolné mechanizmy na zabezpečenie ich bezpečného a zodpovedného používania.

Pripojte sa k našej rýchlo rastúcej komunite a urobte revolúciu vo vedeckej komunikácii

Transformujte svoje vedecké výstupy pomocou pútavých infografik a vizuálov. Spolupráca s Pozor na graf, platforma, ktorá poskytuje rozsiahlu zbierku vedeckých ilustrácií a šablón, ako aj nástroje na ich úpravu a pridávanie nových komponentov, ako sú text, grafy a údaje, umožňuje ľahko vniesť do vašej práce skvelé vizuálne prvky.

logo-odhláška

Prihláste sa na odber nášho newslettera

Exkluzívny vysokokvalitný obsah o efektívnom vizuálnom
komunikácia vo vede.

- Exkluzívny sprievodca
- Tipy na dizajn
- Vedecké novinky a trendy
- Návody a šablóny