Skúmanie typov spoľahlivosti vo výskume

Spoľahlivé a platné závery možno vyvodiť z akademických a vedeckých štúdií len vtedy, ak je výskum spoľahlivý. Výskumníci môžu dospieť k nesprávnym záverom, ak sú zistenia nekonzistentné, nespoľahlivé a nedôveryhodné. Pre výskumníkov, vedcov a študentov je pochopenie rôznych typov spoľahlivosti výskumu nevyhnutné na kritické posúdenie kvality a spoľahlivosti štúdie.

Preskúmame typy spoľahlivosti vo výskume a ich význam v akademickej a vedeckej oblasti. Vďaka tomuto skúmaniu bude výskum spoľahlivejší, nástroje merania vhodnejšie a výsledky presnejšie. Je potrebné zabezpečiť spoľahlivosť výsledkov výskumu, či už ste skúsený výskumník alebo študent, tento príspevok na blogu vám poskytne cenné informácie a nástroje, ktoré vám pomôžu rozšíriť vaše vedomosti.

Čo je vo výskume spoľahlivosť?

Spoľahlivosť výskumnej štúdie je definovaná ako konzistentnosť a stabilita meraní, testov alebo pozorovaní vykonaných v rámci štúdie. Zabezpečuje, že by sa dosiahli rovnaké výsledky, ak by sa tá istá štúdia zopakovala alebo opakovala. Pri zbere údajov, meracích nástrojoch alebo správaní účastníkov slúži spoľahlivosť ako ochrana pred náhodnými chybami a výkyvmi.

Výskum je nevyhnutný na vyvodzovanie platných záverov, prijímanie informovaných rozhodnutí a prispievanie k súboru poznatkov. Spoľahlivosť výskumu ako základu prísneho vedeckého skúmania umožňuje napredovať v rôznych oblastiach a podporovať postupy založené na dôkazoch. Výskumníci hodnotia konzistentnosť a spoľahlivosť meraní na základe niekoľkých typov spoľahlivosti. Vo výskume sa bežne posudzujú štyri typy spoľahlivosti:

Spoľahlivosť vnútornej konzistencie
Spoľahlivosť testu a opakovaného testu
Spoľahlivosť medzi hodnotiteľmi
Spoľahlivosť paralelných foriem

Hodnotením konzistencie, stability a ekvivalencie svojich meraní výskumníci zabezpečujú spoľahlivosť a platnosť svojich zistení. Výskumníci môžu uprednostniť jeden typ hodnotenia spoľahlivosti pred iným na základe významu svojho výskumu a použitého nástroja merania.

1. Spoľahlivosť vnútornej konzistencie

Hodnotenie spoľahlivosti vnútornej konzistencie určuje, nakoľko sú merania v rámci štúdie konzistentné a koherentné. Pomocou prieskumu alebo dotazníka sa skúma, či rôzne položky alebo otázky merajú rovnaký základný konštrukt. Ako zložená škála alebo index sa skúma spoľahlivosť položiek spoločne.

Aké sú kroky k spoľahlivosti vnútornej konzistencie?

Spoľahlivosť vnútornej konzistencie možno merať pomocou rôznych štatistických metód. Bežne sa používa Cronbachovo alfa na výpočet priemernej korelácie medzi všetkými položkami škály. Skóre vnútornej konzistencie nad 0,70 znamená vysokú Cronbachova alfa. (Ak vás zaujíma Cronbachova alfa, môžete si prečítať náš článok na blogu "Aká je úloha Cronbachovej alfy a ako ju interpretujete?“)

Metóda reliability rozdelenej na polovice skúma koreláciu medzi dvoma polovicami meracieho nástroja rozdeleného na dve polovice. Výskumníci môžu pomocou tejto metódy určiť, či rôzne polovice nástroja konzistentne merajú ten istý konštrukt.

Príklad spoľahlivosti vnútornej konzistencie

Význam spoľahlivosti vnútornej konzistencie vo výskume v širokej škále disciplín nemožno preceňovať. Psychológovia môžu napríklad použiť viacpoložkový dotazník na meranie dôvery v psychologický výskum. Všetky položky by mali byť spoľahlivé z hľadiska vnútornej konzistencie, aby merali sebaúctu konzistentne a neboli ovplyvnené nesúvisiacimi faktormi. Výsledky štúdie možno overiť stanovením platnosti meracieho nástroja.

2. Spoľahlivosť testu a opakovaného testu

Pri testovaní sa hodnotí spoľahlivosť, stabilita a konzistentnosť v čase. Pri použití toho istého meracieho nástroja pri dvoch rôznych príležitostiach sa skúma, či sú výsledky porovnateľné. Metóda je užitočná najmä pri hodnotení spoľahlivosti konštruktov, ktoré by mali zostať dlhodobo stabilné.

Aké sú kroky k spoľahlivosti testu a opakovaného testu?

Na vykonanie štúdie spoľahlivosti test-retest je potrebné vykonať niekoľko krokov. Po prvé, výskumníci musia vybrať reprezentatívnu vzorku účastníkov. Pre zovšeobecnenie by mala byť veľkosť a rozmanitosť vzorky dostatočná.

Následne sa účastníkom dvakrát podá merací nástroj s časovým odstupom medzi jednotlivými podaniami. Interval môže byť určený výskumným kontextom a povahou konštruktu. Niekoľko týždňov až niekoľko mesiacov môže byť vhodných napríklad pre štúdie merajúce osobnostné črty.

Po zozbieraní údajov výskumníci analyzujú konzistenciu medzi dvoma administráciami testu. Na tento účel sa zvyčajne vypočíta korelačný koeficient, napríklad Pearsonov korelačný koeficient alebo vnútrodruhový korelačný koeficient (ICC). Vysoké korelačné koeficienty poukazujú na vysokú spoľahlivosť testovania, čo znamená stabilné a konzistentné meranie v priebehu času.

Príklad spoľahlivosti testu a opakovaného testu

Longitudinálne štúdie, v ktorých výskumníci sledujú skupinu jednotlivcov počas dlhého časového obdobia, sú obzvlášť dôležité, pokiaľ ide o hodnotenie spoľahlivosti testovania. Výskumníci môžu posúdiť stabilitu meracieho nástroja, aby sa uistili, že zmeny v konštrukte nie sú dôsledkom nekonzistentnosti merania. V dôsledku toho možno akékoľvek zmeny s istotou pripísať zmenám v konštrukte, a nie chybe merania. Zachovanie konzistentného merania v priebehu času je dôležité napríklad v intervenčných štúdiách, kde sa účinky liečby hodnotia vo viacerých časových bodoch.

3. Spoľahlivosť medzi hodnotiteľmi

Pri hodnotení rovnakého javu alebo údajov vo výskume sa spoľahlivosť medzi hodnotiteľmi vzťahuje na konzistenciu a zhodu medzi rôznymi hodnotiteľmi alebo pozorovateľmi. Pri tejto metóde hodnotiteľ alebo pozorovateľ meria, posudzuje alebo kategorizuje veci podobným alebo konzistentným spôsobom. Pri kvalitatívnom výskume, analýze kvalitatívnych údajov alebo pozorovaní z viacerých perspektív je inter-rater reliabilita kľúčová.

Aké sú kroky na dosiahnutie spoľahlivosti medzi hodnotiteľmi?

Na posúdenie spoľahlivosti medzi hodnotiteľmi sa používajú rôzne štatistické opatrenia. Cohenovo kappa je široko používaná miera, ktorá zohľadňuje zhodu presahujúcu náhodu. Upravuje možnosť náhodného výskytu zhody. Vnútrodruhová korelácia (ICC) je ďalšou bežne používanou štatistickou mierou, najmä ak sú hodnotenia alebo pozorovania spojité alebo na intervalovej stupnici. ICC poskytuje odhad podielu rozptylu v hodnoteniach, ktorý možno pripísať skutočným rozdielom medzi pozorovaniami.

Príklad spoľahlivosti medzi hodnotiteľmi

Subjektívne hodnotenia, kvalitatívny výskuma pozorovacie štúdie si vyžadujú spoľahlivosť medzi hodnotiteľmi. Vždy, keď viacero psychológov nezávisle hodnotí správanie alebo symptómy pacientov, je spoľahlivosť medzi posudzovateľmi kľúčová. Výskumníci vykonávajúci kvalitatívny výskum musia zabezpečiť, aby ich interpretácie rozhovorov a textových údajov boli konzistentné a dosiahli konsenzus. Pri vykonávaní observačných štúdií je tiež dôležité zabezpečiť spoľahlivosť medzi posudzovateľmi, podobne ako spoľahlivosť medzi kódovaním pri obsahovej analýze, keď údaje dôsledne kategorizuje a kóduje viacero kódovačov.

4. Spoľahlivosť paralelných foriem

Paralelná forma reliability, ktorá je známa aj ako reliabilita alternatívnej formy, sa vzťahuje na konzistenciu a ekvivalenciu viacerých verzií alebo foriem meracieho nástroja určeného na meranie toho istého konštruktu. Ide o skúmanie korelácie alebo zhody medzi dvoma alebo viacerými paralelnými formami meracieho nástroja. Keď chcú výskumníci minimalizovať skreslenie položiek alebo zmierniť praktické efekty spojené s jednou formou, môže byť užitočná spoľahlivosť paralelných foriem.

Aké sú kroky k spoľahlivosti paralelných formulárov?

Spoľahlivosť paralelných formulárov možno hodnotiť pomocou rôznych štatistických meraní. Na skúmanie lineárneho vzťahu medzi skóre získaným z paralelných formulárov sa často používajú Pearsonove korelačné koeficienty. Existujú aj iné miery, ako napríklad Spearmanov korelačný koeficient pre neparametrické údaje alebo vnútrodruhový korelačný koeficient (ICC), ak je zapojených viac hodnotiteľov alebo pozorovateľov.

Príklad spoľahlivosti paralelných foriem

Mnohé výskumné oblasti a výskumné projekty si vyžadujú paralelné formy spoľahlivosti. Vo výskume v oblasti vzdelávania sa paralelné formy testu môžu zadávať rôznym skupinám študentov s cieľom porovnať účinnosť rôznych vyučovacích metód. Akékoľvek pozorované rozdiely vo výsledkoch sa tak budú dať pripísať vyučovacej metóde. Pri hodnotení rôznych liečebných intervencií môže byť cenná spoľahlivosť paralelných foriem. Na minimalizáciu skreslenia merania môžu výskumníci porovnávať skóre pred a po liečbe pomocou paralelných foriem meraní výsledkov hlásených pacientom.

Budovanie spoľahlivého výskumu tehličku po tehličke

Akademické prostredie a vedecké štúdie sa vo veľkej miere spoliehajú na spoľahlivosť výskumu. Týmto spôsobom zabezpečujeme konzistentnosť, spoľahlivosť a dôveryhodnosť našich meraní. Aby sme posilnili platnosť našich zistení a prispeli k poznaniu, musíme pochopiť a uplatňovať rôzne typy reliability.

Spoľahlivosť výskumu je dôležitá, preto si ju ako výskumníci osvojme. Zabezpečte súdržnosť v rámci nástrojov merania začlenením spoľahlivosti vnútornej konzistencie. Posudzujte stabilitu v priebehu času zohľadnením reliability test-retest. Zvážte spoľahlivosť medzi pozorovateľmi, ak sa na meraní podieľa viacero pozorovateľov. Na zmiernenie skreslení a efektov praxe nezabúdajte na spoľahlivosť paralelných foriem.

Keďže kladieme veľký dôraz na spoľahlivosť výskumu, prispievame k rozvoju celej oblasti. Vytvárajte trvalý vplyv prostredníctvom spoľahlivého a dôveryhodného výskumu vyzbrojeného znalosťami o spoľahlivosti.

Zvýšenie vplyvu a spoľahlivosti vašej práce

Pridanie ilustrácií k tematickým analýzam môže zvýšiť hĺbku a jasnosť spoľahlivosti výskumu. Vedecké zistenia sa dajú lepšie pochopiť a naučiť prostredníctvom vizuálnych prezentácií. Nástroj ako napr. Mind the Graph uľahčuje pochopenie zložitých údajov pomocou starostlivo navrhnutých vizuálov. Ilustrácie môžu na čitateľov zapôsobiť a vtiahnuť ich do výsledkov vášho výskumu. Vizualizácia vašich tematických analýz ich pozdvihne a zanechá vo vašom publiku trvalý dojem.