Podstata vedy: Čo je filozofia vedy?

Veda sa stala základným aspektom modernej spoločnosti, pretože nám umožňuje lepšie spoznať svet okolo nás a vyvinúť nové technológie na riešenie zložitých problémov. Vedecká prax však nie je taká jednoduchá, ako sa zdá. Veda je založená na špecifických predpokladoch, myšlienkach a postupoch, ktoré sú ovplyvnené širším filozofickým rámcom známym ako filozofia vedy.

Filozofia vedy sa zaoberá základmi, metódami a dôsledkami vedy. Je to filozofická disciplína, ktorá skúma témy, ako napríklad čo je veda, ako veda funguje, čím sa vedecké poznanie odlišuje od iných druhov poznania a aké sú hranice vedeckého skúmania.

Na konci tohto článku budete lepšie rozumieť filozofii vedy a jej úlohe pri formovaní nášho pohľadu na svet prírody.

Čo je to filozofia vedy?

Filozofia vedy je filozofická disciplína, ktorá sa zaoberá pochopením povahy, metód a dôsledkov vedy. Skúma súvislosti medzi vedeckými myšlienkami, modelmi a údajmi, ako aj základné predpoklady a predstavy, ktoré sú hnacou silou vedeckej činnosti.

Filozofia vedy vo svojom základe skúma základné otázky týkajúce sa povahy vedeckého poznania prostredníctvom otázok, ako sú:

Čo presne je veda a ako sa líši od iných druhov poznania?
Aké sú predpoklady vedeckého poznania a ako sa zdôvodňujú vedecké tvrdenia?
Prečo sa vedci naďalej spoliehajú na modely a koncepcie, o ktorých vedia, že sú prinajmenšom čiastočne nesprávne? Napríklad Newtonova fyzika.
Aké sú hranice vedeckého skúmania a ako využívame empirické údaje na overovanie vedeckých hypotéz?
Ako sociálne, politické a historické aspekty ovplyvňujú vedecký výskum a ako tieto prvky určujú vývoj vedeckých poznatkov?
Čo presne je prirodzené právo? Existujú nejaké nefyzikálne disciplíny, ako napríklad biológia a psychológia?

Filozofia vedy sa pri hľadaní odpovedí na tieto problémy opiera o rôzne filozofické tradície, vrátane epistemológia, empíria, etika, okrem iného. Podieľa sa aj na vedeckej praxi, často spolupracuje s vedcami na tvorbe a zdokonaľovaní myšlienok a metodík.

Spojenie medzi teóriou a dôkazom je dôležitou témou štúdia vo filozofii vedy. Vedecké teórie a modely sa snažia vysvetliť pozorovateľné udalosti, ale ich konečnú hodnotu určuje ich schopnosť robiť presné predpovede a odolávať empirickému testovaniu. Filozofia vedy skúma, ako sa hypotézy vytvárajú, testujú a hodnotia z hľadiska pravdivosti alebo nepravdivosti na základe empirických dôkazov.

Význam sociálnych a historických aspektov vo vedeckom skúmaní je ďalšou významnou témou skúmania vo filozofii vedy. Okrem čisto vedeckých faktov ovplyvňujú vedcov aj kultúrne predsudky, spoločenské konvencie a historické okolnosti. Filozofia vedy analyzuje, ako tieto prvky ovplyvňujú vedecké skúmanie a ako môžu ovplyvniť tvorbu a akceptáciu vedeckých poznatkov.

Definovanie vedy a nevedy

Problém demarkácie, ktorý sa týka ťažkostí pri rozlišovaní medzi vedeckými a nevedeckými presvedčeniami, technikami a postupmi, je dlhodobou dilemou vo filozofii vedy. Tento problém vzniká preto, lebo neexistuje všeobecne uznávaný súbor kritérií na kategorizáciu teórie alebo praxe ako vedeckej alebo nevedeckej.

Karl Popper, známy filozof vedy, zdôraznil problém demarkácie ako jeden z hlavných problémov filozofie vedy. Popper tvrdil, že vedecké myšlienky musia spĺňať kritériá falzifikovateľnosti; falzifikovateľnosť je deduktívny štandard na hodnotenie vedeckých teórií a hypotéz; teória alebo hypotéza je falzifikovateľná (alebo vyvrátiteľná), ak ju možno logicky vyvrátiť empirickým testom. Tento štandard je významný, pretože umožňuje prísne testovanie a hodnotenie vedeckých hypotéz, ako aj to, že vedci môžu svoje teórie rozvíjať a zdokonaľovať v priebehu času.

Nie všetky teórie však spĺňajú kritériá falzifikovateľnosti. Niektoré teórie sa napríklad môžu opierať o netestovateľné predpoklady alebo nepozorovateľné udalosti, čo sťažuje alebo znemožňuje empirické testovanie. Tieto názory sa klasifikujú ako pseudovedecké, pretože sa vyhlasujú za vedecké, ale chýba im prísnosť a empirický základ skutočných vedeckých teórií.

Psychoanalýza, veda o stvorení a historický materializmus sú len niektoré príklady teórií, ktoré boli predmetom vedeckých sporov:

Psychoanalýza, dielo Sigmunda Freuda, bola spochybňovaná pre svoj dôraz na subjektívne interpretácie a neoveriteľné tvrdenia o ľudskej mysli.
Vedecká komunita odmietla vedu o stvorení, ktorá tvrdí, že vesmír bol stvorený božskou bytosťou, kvôli nedostatku faktických dôkazov a oddanosti náboženským dogmám.
Historický materializmus, marxistická teória dejín, bol kritizovaný za svoj deterministický a redukcionistický prístup k procesom spoločnosti a ekonomiky.

Vo všeobecnosti zostáva problém demarkácie vo filozofii vedy spornou témou, pričom rôzni bádatelia uvádzajú rôzne kritériá a techniky rozlišovania medzi vedou a nevedou. Význam tejto otázky však nemožno preceňovať, pretože má dôležité dôsledky pre platnosť a spoľahlivosť vedeckého poznania, ako aj pre úlohu vedy v spoločnosti.

Odvetvia filozofie vedy

Filozofia vedy je rozsiahla oblasť, ktorá zahŕňa celý rad čiastkových disciplín a metód. Teraz, keď sme sa v článku venovali základnej otázke "Čo je filozofia vedy?", je čas prejsť si jednotlivé odvetvia:

Epistemológia

Epistemológia je filozofická disciplína, ktorá skúma povahu poznania a spôsob jeho získavania. Epistemológia sa zaoberá otázkami týkajúcimi sa povahy vedeckého poznania, techník používaných na jeho získanie a noriem používaných na hodnotenie vedeckých tvrdení.

Empirizmus

Ide o filozofický prístup, ktorý zdôrazňuje význam empirických dôkazov pri rozvoji poznania. Empirizmus sa zaoberá významom pozorovania a experimentovania vo vedeckom skúmaní, ako aj tým, do akej miery možno vedecké hypotézy zdôvodniť na základe empirických dôkazov.

Etika

Tento typ filozofie sa zaoberá problémami súvisiacimi so správnym a nesprávnym, dobrým a zlým, morálnymi ideálmi, ktoré riadia ľudské konanie, v podstate etickými dôsledkami vedeckého výskumu a spoločenskými povinnosťami vedcov.

Indukcia

Proces usudzovania od konkrétnych pozorovaní k širším záverom je známy ako indukcia, čo je problém zdôvodnenia odvodzovania od konkrétnych pozorovaní k univerzálnym pravidlám alebo hypotézam. Induktívne usudzovanie je kľúčovým aspektom vedeckého skúmania, je však aj predmetom kritiky a diskusií.

Všimli ste si, že vždy, keď pustíte jablko, spadne na zem. Na základe tohto pozorovania odvodiť že keď jablká spadnú, všetky spadnú na zem.

Odpočet

Dedukcia je veľmi podobná induktívnemu uvažovaniu, hoci sa často považuje za prísnejšiu ako induktívne uvažovanie. Dedukcia sa používa na testovanie vedeckých myšlienok tým, že sa na ich základe vytvárajú konkrétne predpovede alebo hypotézy.

Veríte, že všetky živé bytosti potrebujú na prežitie kyslík. Na stránke . odpočítať že odstránenie kyslíka z prostredia, v ktorom sa nachádzajú živé bytosti, spôsobí ich smrť.

Parsimónia/Occamova britva

Princíp úspornosti je uprednostňovanie najjednoduchšieho vysvetlenia, ktoré môže vysvetliť daný jav. Occamova britva je konkrétnym vyjadrením tohto pojmu, ktorý sa pripisuje stredovekému filozofovi Viliamovi z Ockhamu a ktorý tvrdí, že by sa nemalo prijímať viac predpokladov, ako je nevyhnutné.

Zmena paradigmy a vedecké revolúcie

Thomas Kuhn vo svojej knihe "Štruktúra vedeckých revolúcií" navrhol pojmy zmeny paradigmy a vedecké revolúcie. Kuhn navrhol, že vývoj vedy prebieha v dvoch etapách: normálna veda, v ktorej vedci pracujú v určitom teoretickom rámci alebo paradigme, a vedecká revolúcia, v ktorej vzniká nová paradigma, ktorá nahrádza predchádzajúcu. Zmeny paradigmy a vedecké revolúcie znamenajú zmeny v základných predpokladoch, koncepciách a metodológiách vednej disciplíny.

Filozofia jednotlivých vied

Tu je prehľad filozofie súvisiacej s jednotlivými vedami:

Filozofia biológie

Táto oblasť filozofie vedy skúma podstatu života a živých systémov, ako aj biologické metodológie a koncepcie. Zaoberá sa aj etickými a sociálnymi otázkami súvisiacimi s biologickým výskumom, ako aj vzťahom medzi biológiou a inými disciplínami, ako je chémia a fyzika.

Filozofia medicíny

Filozofia medicíny je podoblasťou filozofie vedy, ktorá skúma teoretické a koncepčné základy lekárskeho poznania a praxe. Skúma povahu zdravia a chorôb, medicínske ciele, etické a sociálne dôsledky lekárskej praxe a metodológie a koncepcie lekárskeho výskumu.

Filozofia psychológie

Táto oblasť filozofie vedy sa zaoberá filozofickými základmi psychológie, ako je povaha mysle, vedomia a vnímania. Skúma tiež prepojenie psychológie s inými disciplínami, ako sú neuroveda a kognitívna veda, ako aj etické a sociálne otázky týkajúce sa psychologického výskumu.

Filozofia fyziky

Táto oblasť vedeckej filozofie sa zaoberá základmi fyziky, ako je povaha priestoru, času, hmoty a energie. Zaoberá sa aj tým, ako fyzikálne teórie, ako napríklad teória relativity a kvantová fyzika, ovplyvňujú naše poznanie vesmíru.

Filozofia spoločenských vied

Táto oblasť filozofie vedy sa zaoberá povahou sociálnych javov, ako aj metódami sociálneho skúmania. Skúma spojenie medzi sociálnymi vedami a inými vedami, ako je psychológia a ekonómia, ako aj etické a politické otázky týkajúce sa sociálneho výskumu.

Najväčšia galéria vedecky presných ilustrácií na svete

Mať k dispozícii nástroj s ilustráciami a šablónami, ako napr. Pozor na graf, môže pomôcť výskumným pracovníkom efektívnejšie sprostredkovať výsledky ich štúdií a zlepšiť celkovú kvalitu ich práce. Začnite používať Mind The Graph, aby ste efektívnejšie komunikovali svoju prácu, ušetrili čas, zachovali konzistentnosť a zvýšili celkový vplyv svojho výskumu.