Aké sú typy výskumu?

Výskum je nevyhnutnou súčasťou každého akademického alebo profesionálneho snaženia. Či už ste vedec, výskumník alebo podnikateľ, výskum je nevyhnutný na získanie nových poznatkov, vedomostí a riešení.

Nie všetky výskumy sú však rovnaké. V závislosti od účelu, rozsahu a typu údajov možno výskum rozdeliť na rôzne typy. V tomto článku sa budeme zaoberať rôznymi typmi výskumu a ich charakteristikami.

Klasifikácia typov výskumu

Aké sú typy výskumu? Typy výskumu sa vzťahujú na rôzne prístupy, ktoré môžu výskumníci použiť na skúmanie výskumnej otázky alebo problému. Výskum je systematické a štruktúrované skúmanie zamerané na objavovanie nových poznatkov alebo overovanie existujúcich poznatkov. Metodika použitá vo výskumnej štúdii je často určená typom vykonávaného výskumu. Viac informácií o Metodológia výskumu.

Existujú rôzne typy výskumu a každý typ výskumu sa vykonáva na určitý účel, rozsah a typ údajov.

Klasifikácia podľa účelu

Teoretický výskum

Teoretický výskum sa vykonáva s cieľom vytvoriť nové teórie, koncepcie a rámce, ktoré možno aplikovať v rôznych oblastiach. Cieľom teoretického výskumu je rozšíriť naše vedomosti a pochopenie konkrétneho predmetu. Zahŕňa testovanie existujúcich teórií a hypotéz, vytváranie nových a konštruovanie modelov na vysvetlenie pozorovaných javov.

Teoretický výskum sa zvyčajne vykonáva v prírodných, spoločenských a humanitných vedách. V prírodných vedách zahŕňa vývoj nových teórií a modelov na vysvetlenie prírodných javov. V spoločenských vedách sa zameriava na vývoj nových teórií a rámcov na vysvetlenie ľudského správania, sociálnych procesov a kultúrnych udalostí. V humanitných vedách sa zameriava na vývoj nových teórií a rámcov na vysvetlenie kultúrnych a umeleckých prejavov.

Aplikovaný výskum

Cieľom aplikovaného výskumu je riešiť praktické problémy a zlepšiť naše chápanie reálneho sveta. Na rozdiel od čistého výskumu, ktorého cieľom je rozšíriť naše vedomosti bez konkrétneho využitia, aplikovaný výskum sa zameriava na vytváranie praktických výsledkov, ktoré sa dajú využiť v rôznych oblastiach, napríklad v priemysle, medicíne a verejnej politike.

Hlavným cieľom aplikovaného výskumu je zlepšiť našu schopnosť predvídať, kontrolovať a manipulovať s javmi reálneho sveta, aby sme vytvorili hmatateľné výhody pre spoločnosť. Či už ide o vývoj nových technológií, zdokonaľovanie existujúcich výrobkov alebo vytváranie nových politík, aplikovaný výskum zohráva kľúčovú úlohu pri rozširovaní našich vedomostí a zlepšovaní našej schopnosti riešiť praktické problémy.

Tu nájdete podrobnejšie vysvetlenie troch typov aplikovaného výskumu:

Hodnotiaci výskum: Používa sa na hodnotenie účinnosti programov, politík alebo intervencií. Zahŕňa zber a analýzu údajov s cieľom určiť, či program alebo politika dosahuje svoje ciele a zámery. Výsledky hodnotiaceho výskumu sa môžu použiť na zlepšenie programu alebo politiky, na rozhodovanie o ich pokračovaní alebo na zdôvodnenie ich financovania. Niektoré príklady zahŕňajú hodnotenie vplyvu novej politiky v oblasti zdravotnej starostlivosti, hodnotenie účinnosti školského programu alebo meranie výsledkov sociálnej intervencie.

Výskum a vývoj: Výskum a vývoj (VaV) je druh aplikovaného výskumu, ktorý zahŕňa tvorbu nových produktov, procesov alebo technológií. Výskum a vývoj zvyčajne vykonávajú podniky alebo organizácie, ktoré chcú zlepšiť svoje výrobky alebo služby alebo vyvinúť nové. Výskum a vývoj zahŕňa systematický proces experimentovania, testovania a zdokonaľovania s cieľom vytvoriť niečo inovatívne a užitočné. Príkladom výskumu a vývoja je vývoj novej liečby, návrh nového technologického výrobku alebo zlepšenie existujúceho výrobného procesu.

Akčný výskum: Ide o kolaboratívny prístup k riešeniu problémov, ktorý zahŕňa spoluprácu so zainteresovanými stranami s cieľom identifikovať a riešiť problémy v reálnom čase. Používa sa na riešenie praktických problémov a výziev, ktorým čelia podniky, organizácie alebo komunity. Akčný výskum zvyčajne zahŕňa cyklický proces identifikácie problému, zberu údajov, analýzy a implementácie riešení. Často sa využíva v oblastiach, ako je vzdelávanie, zdravotníctvo a sociálne služby. Niektoré príklady zahŕňajú spoluprácu s komunitou na vývoji nového programu na zníženie chudoby alebo spoluprácu so školou s cieľom zlepšiť výsledky študentov.

Klasifikácia podľa hĺbky pôsobnosti

Prieskumný výskum

Exploratívny výskum je predbežný prístup k výskumu, ktorého cieľom je získať informácie a poznatky o danej téme alebo probléme. Tento typ výskumu sa často využíva vtedy, keď má výskumník o danej téme málo alebo žiadne predbežné znalosti a potrebuje ju lepšie pochopiť. Metódy prieskumného výskumu môžu zahŕňať prehľad literatúry, rozhovory, prieskumy a pozorovania. Údaje zozbierané v prieskumnom výskume sú často kvalitatívne a môžu sa použiť na vytvorenie nových myšlienok alebo hypotéz pre ďalší výskum.

Deskriptívny výskum

Deskriptívny výskum je typ výskumu, ktorý sa používa na opis a analýzu určitého javu alebo skupiny javov. Tento typ výskumu sa snaží odpovedať na otázky kto, čo, kde, kedy a ako. Metódy deskriptívneho výskumu môžu zahŕňať prieskumy, pozorovania, prípadové štúdie a analýzu sekundárnych údajov. Údaje zozbierané v deskriptívnom výskume sú často kvantitatívne a používajú sa na poskytnutie podrobného a presného obrazu javu.

Deskriptívny výskum sa bežne používa v mnohých oblastiach vrátane spoločenských vied, vzdelávania a marketingu a je obzvlášť užitočný na pochopenie trendov a vzorcov v údajoch.

Vysvetľujúci výskum

Explanačný výskum je typ výskumu, ktorý sa používa na vysvetlenie a testovanie kauzálnych vzťahov medzi premennými. Tento typ výskumu sa snaží odpovedať na otázky o tom, prečo a ako sa daný jav vyskytuje. Medzi metódy explanačného výskumu môžu patriť experimenty, prieskumy a pozorovania. Údaje zozbierané vo vysvetľujúcom výskume sú často kvantitatívne a používajú sa na identifikáciu príčinno-následných vzťahov medzi premennými.

Bežne sa používa v mnohých oblastiach vrátane spoločenských vied, medicíny a techniky a je obzvlášť užitočná pri testovaní hypotéz a teórií. Tento typ výskumu je nevyhnutný pre lepšie pochopenie komplexných javov a zlepšenie našej schopnosti ich predvídať a kontrolovať.

Korelačný výskum

Korelačný výskum je typ výskumu, ktorý skúma vzťah medzi dvoma alebo viacerými premennými. Tento typ výskumu sa snaží odpovedať na otázky o tom, ako silne a v akom smere sú dve premenné prepojené. Medzi metódy korelačného výskumu môžu patriť prieskumy, pozorovania a analýza sekundárnych údajov. Zozbierané údaje sú často kvantitatívne a používajú sa na identifikáciu vzorcov a súvislostí medzi premennými.

Korelačný výskum sa bežne používa v mnohých oblastiach vrátane psychológie, ekonómie a vzdelávania a je obzvlášť užitočný pri identifikácii potenciálnych prediktorov správania alebo výsledkov. Je však dôležité si uvedomiť, že korelácia sa nerovná kauzalite, čo znamená, že to, že dve premenné spolu súvisia, nemusí nevyhnutne znamenať, že jedna spôsobuje druhú.

Klasifikácia podľa typu údajov

Kvalitatívny výskum

Kvalitatívny výskum je typ výskumu, ktorý sa snaží pochopiť a interpretovať ľudské správanie, skúsenosti a sociálne javy. Tento typ výskumu sa často používa vtedy, keď si výskumná otázka vyžaduje hĺbkové pochopenie kontextu, významu a komplexnosti javu. Metódy kvalitatívneho výskumu môžu zahŕňať rozhovory, fokusové skupiny, etnografiu a prípadové štúdie. Zozbierané údaje sú často nečíselné a používajú sa na identifikáciu tém, vzorcov a významov v údajoch.

Kvalitatívny výskum sa bežne používa v mnohých oblastiach vrátane sociológie, antropológie a psychológie a je obzvlášť užitočný pri skúmaní nových tém, vytváraní hypotéz a získavaní hlbokého porozumenia javu z pohľadu zúčastnených ľudí.

Kvantitatívny výskum

Kvantitatívny výskum je typ výskumu, ktorý sa snaží merať a analyzovať číselné údaje s cieľom overiť hypotézy, identifikovať zákonitosti a robiť predpovede. Tento typ výskumu sa často používa, keď si výskumná otázka vyžaduje presné meranie javu a štatistickú analýzu. Medzi metódy kvantitatívneho výskumu môžu patriť experimenty, prieskumy a analýza sekundárnych údajov. Zozbierané údaje sú často číselné a analyzujú sa pomocou štatistických metód s cieľom identifikovať vzťahy medzi premennými.

Kvantitatívny výskum sa bežne používa v oblastiach, ako je psychológia, ekonómia a verejné zdravie, a je obzvlášť užitočný pri testovaní hypotéz a zovšeobecňovaní populácie na základe vzorky. Tento typ výskumu je nevyhnutný na poskytovanie odporúčaní založených na dôkazoch a na prijímanie politických rozhodnutí.

Zmiešané metódy

Výskum zmiešaných metód kombinuje kvalitatívne aj kvantitatívne metódy zberu údajov s cieľom získať komplexnejšie pochopenie určitého javu. Tento typ výskumu sa často vykonáva vtedy, keď jedna metóda nemôže poskytnúť úplné pochopenie javu.

Manipulácia s premennými

Experimentálny výskum

Experimentálny výskum je metóda, ktorá sa používa na zistenie príčinných vzťahov medzi premennými. Výskumníci manipulujú s nezávislou premennou a pozorujú účinky na závislú premennú, pričom kontrolujú cudzie premenné. Využívajú sa pritom randomizované kontrolované pokusy a zozbierané údaje sú často kvantitatívne, pričom štatistická analýza sa používa na testovanie hypotéz.

Experimentálny výskum je účinným nástrojom na skúmanie kauzálnych vzťahov, má však obmedzenia, ako napríklad ťažkosti so zovšeobecnením zistení na reálne prostredie a etické aspekty manipulácie s premennými. Jeho zistenia môžu byť zdrojom informácií pre politiku a prax v rôznych oblastiach, ako sú prírodné, spoločenské a lekárske vedy.

Neexperimentálny výskum

Neexperimentálny výskum je výskumná metóda, ktorá sa používa na pozorovanie a meranie premenných bez manipulácie s nimi. Neexperimentálny výskum sa často používa v štúdiách, kde nie je možné alebo etické manipulovať s premennými, napríklad v štúdiách týkajúcich sa ľudského správania alebo zdravotných podmienok.

Medzi neexperimentálne výskumné metódy patria pozorovacie štúdie, prieskumy a prípadové štúdie. Zozbierané údaje sú často kvalitatívne alebo kvantitatívne a na interpretáciu výsledkov sa môže použiť štatistická analýza. Hoci neexperimentálny výskum nemôže stanoviť kauzálne vzťahy medzi premennými, môže poskytnúť cenné informácie o povahe premenných a identifikovať potenciálne oblasti pre ďalší výskum.

Kváziexperimentálny výskum

Kváziexperimentálny výskum je typ výskumnej metódy, ktorá kombinuje prvky experimentálneho a neexperimentálneho výskumu. V kváziexperimentálnom výskume výskumníci manipulujú s nezávislou premennou, ale na rozdiel od experimentálneho výskumu nepoužívajú náhodné priradenie účastníkov do rôznych experimentálnych podmienok.

Kváziexperimentálny výskum sa často používa v štúdiách, kde nie je možné alebo praktické použiť náhodné priradenie, napríklad v štúdiách zahŕňajúcich už existujúce skupiny alebo prírodné udalosti. Medzi kváziexperimentálne výskumné metódy patria prerušované časové rady, neekvivalentné kontrolné skupiny a regresné diskontinuitné modely.

Zozbierané údaje sú často kvantitatívne a na interpretáciu výsledkov sa používa štatistická analýza. Tento výskum nemôže stanoviť kauzalitu tak účinne ako experimentálny výskum, ale môže poskytnúť cenné informácie o vzťahu medzi premennými a pomôcť informovať o politike a praxi v rôznych oblastiach.

Typ rušenia

Deduktívny výskum

Deduktívny výskum je výskumná metóda, ktorá vychádza z teórie alebo hypotézy a overuje ju pomocou empirických údajov. Pri deduktívnom výskume začínajú výskumníci vypracovaním jasnej a konkrétnej hypotézy založenej na existujúcej teórii alebo súbore poznatkov. Zhromažďujú údaje a používajú štatistickú analýzu na overenie hypotézy a vyvodenie záverov o teórii.

Deduktívny výskum sa často používa v prírodných, spoločenských a lekárskych vedách na testovanie hypotéz a zisťovanie kauzálnych vzťahov medzi premennými. Zozbierané údaje sú často kvantitatívne a na interpretáciu výsledkov sa používa štatistická analýza. Hoci deduktívny výskum môže poskytnúť silné dôkazy na podporu alebo vyvrátenie teórie, má svoje obmedzenia, napríklad možnosť prehliadnutia dôležitých premenných a ťažkosti so zovšeobecnením zistení mimo skúmanej populácie. Napriek týmto obmedzeniam je deduktívny výskum dôležitou výskumnou metódou, ktorá môže poskytnúť informácie pre politiku a prax v rôznych oblastiach.

Hypoteticko-deduktívne vyšetrovanie

Hypoteticko-deduktívny výskum je výskumná metóda, ktorá kombinuje deduktívne uvažovanie s hypotetickým uvažovaním. Pri tomto type výskumu výskumníci začínajú s hypotetickým vysvetlením javu alebo pozorovania a potom pomocou deduktívneho uvažovania testujú hypotézu tým, že vytvárajú predpovede o tom, čo by sa malo stať, ak je hypotéza správna. Predpovede sa potom testujú pomocou empirických údajov, a ak údaje potvrdzujú predpovede, hypotéza sa považuje za potvrdenú. Ak údaje predpovede nepodporujú, hypotéza sa reviduje alebo zamietne.

Tento výskum sa bežne používa v prírodných, spoločenských a lekárskych vedách na testovanie hypotéz a zisťovanie kauzálnych vzťahov medzi premennými. Zozbierané údaje sú často kvantitatívne a na interpretáciu výsledkov sa používa štatistická analýza. Hoci výskum hypoteticko-deduktívneho skúmania môže poskytnúť silné dôkazy na podporu alebo vyvrátenie hypotézy, má obmedzenia, ako napríklad možnosť prehliadnutia dôležitých premenných a ťažkosti so zovšeobecnením zistení mimo skúmanej populácie.

Zdroj informácií

Primárny výskum

Primárny výskum je výskumná metóda, ktorá zahŕňa zber pôvodných údajov priamo zo zdrojov. Tento typ výskumu zahŕňa vykonávanie prieskumov, rozhovorov, experimentov a pozorovaní s cieľom získať nové informácie, ktoré neboli predtým zhromaždené alebo analyzované. Primárny výskum môže mať kvalitatívny alebo kvantitatívny charakter v závislosti od výskumnej otázky a metodiky. Tieto metódy zahŕňajú zber nečíselných údajov, ako sú osobné skúsenosti, postoje a správanie. A často sa používajú v spoločenských a humanitných vedách.

Kvantitatívne výskumné metódy zahŕňajú zber číselných údajov a použitie štatistickej analýzy na vyvodenie záverov o populácii a bežne sa používajú v prírodných, spoločenských a lekárskych vedách. Primárny výskum je často časovo a finančne náročný, ale môže poskytnúť presnejšie a podrobnejšie informácie ako sekundárny výskum, ktorý zahŕňa analýzu existujúcich údajov. Primárny výskum je dôležitým výskumom a môže pomôcť zodpovedať otázky, ktoré nie je možné zodpovedať len sekundárnym výskumom.

Sekundárny výskum

Sekundárny výskum je výskumná metóda, ktorá zahŕňa analýzu existujúcich údajov a informácií, ktoré už zhromaždili iní. Tento typ výskumu zahŕňa preskúmanie publikovaných zdrojov, ako sú knihy, akademické časopisy, správy a databázy, s cieľom získať informácie o konkrétnej téme alebo výskumnej otázke. Sekundárny výskum môže mať kvalitatívny alebo kvantitatívny charakter v závislosti od zdrojov údajov a výskumnej otázky.

Tento výskum zahŕňa analýzu nečíselných údajov, ako sú prípadové štúdie, prehľad literatúry a rozhovory, a často sa používa v spoločenských a humanitných vedách. A zahŕňa analýzu číselných údajov, ako sú štatistiky a prieskumy, a často sa používa v prírodných, spoločenských a lekárskych vedách. Sekundárny výskum je často menej časovo náročný a menej nákladný ako primárny výskum, ale môže mať obmedzenia, ako sú zastarané alebo neúplné údaje, neobjektívne zdroje a obmedzená dostupnosť údajov.

Na záver, aké typy výskumu potrebujú výskumníci? Pochopenie rôznych typov výskumu môže výskumníkom pomôcť pri výbere vhodnej metodológie a prístupu pre ich štúdiu.

Prezrite si viac ako 75 000 vedecky presných ilustrácií z viac ako 80 populárnych oblastí

Stránka Mind the Graph je online nástroj, ktorý poskytuje vedcom a výskumníkom prístup k rozsiahlej knižnici vedecky presných ilustrácií, ktoré môžu použiť na zlepšenie svojich prezentácií, publikácií a komunikačných materiálov. S viac ako 75 000 ilustráciami dostupnými vo viac ako 80 oblastiach ponúka platforma komplexný zdroj informácií pre vedcov, ktorí chcú vytvárať pútavé a informatívne vizuály.

Začnite vytvárať infografiku